Potom sa držíte mýtov, ktoré však nemajú so skutočnosťou mnoho spoločného. Poďme sa na niektoré z týchto najrozšírenejších pozrieť bližšie. Radí Tamara Starnovská, vedúca nutričná terapeutka Thomayerovej nemocnice v Prahe.
Mýtus číslo 1: Špenát je plný železa
Jeden z najčastejších mýtov sa týka špenátu. Hojne rozšíreným názorom je, že špenát obsahuje veľké množstvo železa. K rozšíreniu tohto mýtu prispeli vedci, keď v analýze o obsahu železa v špenáte posunuli desatinnú čiarku o jedno miesto doprava. Špenát však v skutočnosti nie je obsahom železa nijak výnimočný. Ďaleko viac ho obsahuje napríklad bravčová pečienka.
Mýtus číslo 2: Tuk škodí telu
V tomto prípade platí príslovie, že všetkého veľa škodí. Primerané množstvo tuku, respektíve nenasýtených mastných kyselín (nájdeme ich napr. v rybách, orieškoch, slnečnicových a dyňových semienkach atď.…), je pre ľudské telo rovnako dôležité, ako príjem bielkovín alebo vitamínov. Preferencia nenasýtených mastných kyselín oproti nasýteným je dôležitým faktorom v prevencii cievnych a srdcových chorôb. Výživoví odborníci odporúčajú v závislosti na telesnej hmotnosti denný príjem tukov (hlavne nenasýtených) v rozmedzí 80 až 120 gramov. 120 už je príliš, správne je 30-35% energie z celku hradiť tukmi (všetky dohromady) = cca 75-90g, a z tohto množstva je cca 68-80 g potrebné pokryť tukmi s nenasýtenými mastnými kyselinami. Pozor! Uvedené množstvo je celkové množstvo tuku vrátane tuku obsiahnutého v potravinách (v chudom mäse, pečive,…)
Mýtus číslo 3 a 4: Mlieko zahlieňuje a obsahuje hormóny a antibiotiká
Taktiež tvrdenie, že mlieko zahlieňuje, patrí do kategórie povier. Vedecké štúdie dokazujú, že mlieko nezvyšuje sekréciu hlienu, pokiaľ dotyčná osoba netrpí alergiou na mliečne produkty.
Neopodstatnená je aj obava z prítomnosti hormónov a antibiotík v mlieku. Hovädzí dobytok je pod neustálou veterinárnou kontrolou a pokiaľ je liečený pomocou antibiotík, veterinárny dozor dbá na to, aby mlieko týchto kusov bolo automaticky vyradené z dodávok a predaja. Obava z hormónov pramení z tradovaného mýtu, že dobytku sú aplikované rastové hormóny pre zvýšenie produkcie mlieka. Tento postup však nie je v Českej republike povolený a rovnako je to i v európskej legislatíve. Preto je obava z prítomnosti hormónov v mlieku zbytočná.
Mýtus číslo 5: Paštéty sa vyrábajú z „odpadu“
Mnohí majú zažitú predstavu, že sa paštéty vyrábajú z podozrivých surovín. I toto je omyl. U paštét je to úplne rovnaké, ako u ostatných potravín – záleží na výrobcovi. Renomovaní producenti pôsobiaci v Čechách dlhé roky kladú na kvalitu surovín veľký dôraz, pretože vedia, aký významný dopad má použitá surovina na výslednú chuť. Paštéty navzdory často šírenému mýtu obsahujú veľmi kvalitné mäso a ďalšie chutné ingrediencie. K základným zložkám patrí taktiež v mnohých prípadoch pečeň, ktorá je dôležitým zdrojom železa a ďalších pre život cenných látok. Výrobný proces je od začiatku až do konca pod bedlivým dohľadom a pracovníci musia po celú dobu dodržiavať prísne pravidlá hygieny a správnu výrobnú prax.
Mýtus číslo 6: Prídavné látky čiže „éčka“ škodia zdraviu.
Prehnané a často zbytočné obavy panujú i ohľadne prídavných látok čiže „éčok“. Prídavné látky sú pre mnohých zákazníkov strašiakom a koluje okolo nich mnoho mýtov, poloprávd alebo vyslovene zavádzajúcich informácií. Niektorí ľudia by najradšej nakupovali len potraviny bez týchto látok, avšak v určitých kategóriách takéto výrobky hľadajú márne. Prídavné látky vždy boli a sú i v súčasnej chvíli nedeliteľnou súčasťou modernej technológie výroby potravín a výrobky bez prídavných látok by bežný spotrebiteľ z dôvodu vzhľadu, chuti alebo konzistencie jednoducho neprijal. Do potravín sú aditíva pridávané práve z dôvodu zachovania alebo vylepšenia ich trvanlivosti, vzhľadu, konzistencie, chuti, vône atď.
Je treba mať na pamäti, že prosté uvedenie E čísla neznamená, že potravina je ochudobnená alebo dokonca zdraviu škodlivá - napríklad pod označením E160 sa skrýva obyčajný beta-karotén, ktorý inokedy ideme kúpiť do lekárne, ako E 300 sa zasa označuje vitamín C, ktorý všetci potrebujeme.
Mýtus číslo 7: Konzerva rovná sa konzervant
Medzi Čechmi je často tradovaný mýtus, že konzervy obsahujú množstvo konzervantov a preto je lepšie kupovať chladené a čerstvé výrobky. Konzervy ale konzervanty nepotrebujú (pre niekoho možno paradoxne). Ich trvanlivosť je totiž daná tepelnou úpravou a nie pridávaním chemických látok. Toto tepelné ošetrenie odstráni všetky formy mikroorganizmov a jeho podstatou je pôsobenie dostatočne vysokej teploty po dostatočne dlhú dobu. Pri splnení týchto podmienok nepodlieha vzduchotesne uzavretá potravina mikrobiologickej skaze a zostáva tak úplne bezpečná po veľmi dlhú dobu.
Mýtus číslo 8: Po nízkotučných potravinách sa chudne
Ani tento mýtus nie je úplne pravdivý. Nízkotučné potraviny síce majú málo alebo v podstate žiaden tuk, na druhú stranu ale môžu obsahovať vysoké množstvo cukru a nemajú vyvážené zloženie. Pri nákupe takýchto potravín je preto dôležité kontrolovať nie len množstvo tuku, ale i všetko ostatné. Inak kilá dole nepôjdu.
Mýtus číslo 9: Ovocia môžeme zjesť, koľko chceme, je predsa zdravé
Hovorí sa, jedzte veľa ovocia, po ňom pribrať nemôžete. Omyl! Ovocie síce obsahuje mnoho vitamínov, ale aj mnoho cukrov. Pochopiteľne veľa záleží na druhu ovocia a jeho spracovaní, je veľký rozdiel medzi obsahom energie v 100 g vodného melónu a 100 g sušených datlí. Záleží i na konzumovanom množstve, zmieneného melóna nie je problém zjesť pol kila, u sušených datlí to pre väčšinu ľudí problém bude. Všeobecne môžeme povedať, že čím je ovocie menej zrelé, tým obsahuje viac glukózy a to je nevýhodné. Čím je zrelšie, tým viac obsahuje fruktózy, čo je výhodnejšie. Špecifické sú banány, ktoré i v dobe plnej zrelosti obsahujú škroby, je možné ich teda vnímať rovnako ako pečivo či prílohy. Z týchto dôvodov (vyšší podiel energie vo forme ľahko vstrebateľných jednoduchých cukrov) je odporúčané ovocie konzumovať hlavne doobeda alebo pred športovým výkonom, kedy je predpoklad, že takto získanú energiu ešte využijete, večer už určite nie. Pamätajte si, že veľa cukru nájdete i v ovocných džúsoch. Pokiaľ už sa bez nich nezaobídete, skúste ich aspoň riediť vodou v pomere 1:1.
Mýtus číslo 10: Jedzte naposledy o piatej večer
Tento výrok by platil v prípade, že chodíte spať o siedmej hodine. Aby bola telu potrebná energia dopĺňaná priebežne, malo by sa posledné jedlo jesť dve hodiny pred spaním. Od piatej hodiny do rána je dlhá doba a telo má potom väčšiu potrebu rýchlo si doplniť chýbajúcu energiu a uložiť ju do zásoby.
Tamara Starnovská, vedúca nutričná terapeutka Thomayerovej nemocnice v Prahe
Text vznikol v spolupráci s Hamé